Zvláštnosti tráviaceho traktu u psa

Autorka MVDr. Karin Süvegová, PhD

Pes patrí medzi mäsožravce, čo znamená, že dĺžka jeho tráviacej trubice je kratšia ako u bylinožravcov a všežravcov, je uspôsobená na trávenie potravy s vysokým obsahom bielkovín a nízkym obsahom vlákniny.

Pre tento typ výživy je pes uspôsobený aj inak. Jeho chrup s malými rezákmi, silnými špiciakmi a radom postupne sa zväčšujúcich stoličiek s kónickými hrbolčekmi, je typom tzv. sekodontného chrupu (lat. secare – sekať) a je uspôsobený na trhanie veľkých kusov potravy, ktoré pes prehĺta. Kvôli tomuto pes vylučuje aj pomerne veľké množstvo slín, ktoré sú však v porovnaní so živočíchmi žuvajúcimi potravu, chudobnejšie na enzýmy. 

Žalúdok psa je pomerne veľký a je schopný naraz prijať väčšie množstvo potravy. Žalúdočná šťava obsahuje až 0,5% HCl, čo vysvetľuje aj väčšiu  odolnosť psa voči bakteriálnym infekciám z potravy. Samotný žalúdok je pred kyselinou chránený veľkým množstvom hlienu. Ak sa do žalúdka psa dostane niečo ťažko stráviteľné, pes sa bráni zvracaním. Mäsožravce zvracajú pomerne ľahko v porovnaní s bylinožravcami a ojedinelé zvracanie nemusí byť prejavom ochorenia. Ak však pes zvracia úporne, niekoľkokrát za deň, je to vážny príznak. Ak pes často jedáva trávu a následne zvracia, pravdepodobne je nevhodne kŕmený, snaží sa zbaviť prekyslenia v žalúdku. 

Po natrávení v žalúdku sa potrava posúva do tenkého čreva, kam ústia vývody žlčovodov a pankreasu a prebieha tu enzymatické trávenie a vstrebávanie živín cez črevnú stenu do krvi. Dôležitým orgánom pre spracovanie a distribúciu živín je pečeň, ktorá zabezpečuje  aj odbúravanie odpadových a toxických látok cez obličky formou moču  a  vylučovaním v žlči cez črevá. 

Hrubé črevo je osídlené symbiotickými baktériami, ktoré pomáhajú rozložiť ťažko stráviteľné časti krmiva. Vstrebáva sa tu  voda a výkaly sa zahusťujú. Na rozdiel od bylinožravcov pes nemá zásobníky krmiva osídlené baktériami v podobe slepých čriev, preto nie je schopný rozkladať ťažkostráviteľnú rastlinnú potravu.

Trávenie psa je uspôsobené na trávenie krmiva s koncentrovaným obsahom ľahko stráviteľných živín.

Je odkázaný na príjem vysokého množstva kvalitných bielkovín, nakoľko mu chýba bakteriálne osídlenie čriev schopné chýbajúce proteíny “vyrobiť”. Na svojej mikroflóre je menej závislý ako bylinožravce, napriek tomu symbiotické baktérie mu dopĺňajú niektoré látky, napr. vitamíny,  pomáhajú udržať zdravé prostredie v črevách, bránia hromadeniu nestráviteľných zvyškov v nich a osídleniu choroboplodnými zárodkami. Ak je táto mikroflóra narušená napr. nevhodnou výživou meniacou prostredie v črevách, alebo  dlhodobým užívaním antibiotík, dochádza k poruchám trávenia. 

Zvláštnosťou konečníka u psa sú análne žľazy uložené po jeho stranách. Obsahujú sekrét, ktorým pes “značkuje” svoje výkaly, vylučuje do nich charakteristický pach. Pri nevhodnej výžive, napr. ak je stolica dlhodobo mäkká, nevyprázdňujú sa správne, môžu sa upchať, zapáliť a byť príčinou  bolestivého ochorenia. Dráždiť ich môže aj nadbytok korenia, soli, ale aj kostí v potrave. Treba si ich všímať predovšetkým, ak si ich pes často vylizuje, alebo sa “sánkuje” po zadku. 

Spôsoby kŕmenia

Názory na spôsob kŕmenia sa neustále menia. V súčasnosti chovatelia používajú niekoľko spôsobov kŕmenia, pričom sa nedá jednoznačne povedať, ktorý je najlepší. Každý z nich má svoje prednosti a nedostatky.

Kŕmenie hotovými krmivami

Tento spôsob kŕmenia, ktorý je pre psov najmenej prirodzený a atraktívny, je momentálne najrozšírenejší predovšetkým z praktických dôvodov. Používanie hotových krmív šetrí majiteľom psov čas,  je najhygienickejšie, variabilné. Ak sa chovateľ rozhodne pre kŕmenie hotovými krmivami, je dôležité, aby krmivo vyberal podľa kvality, nie podľa ceny, pretože medzi druhmi krmív sú priepastné rozdiely. Kvalitné hotové krmivá majú vyvážený obsah živín, vitamínov a minerálnych látok pre rôzne kategórie psov, dokonca i pre psov s rôznymi špecifickými nárokmi a diagnózami. Na druhej strane nič horšie svojmu psovi nemôžeme urobiť ako ho dlhodobo kŕmiť nekvalitným, alebo nevhodným krmivom. 

Hotové krmivá bývajú kompletné, alebo doplnkové, suché, alebo vlhké. 

Kompletné krmivá obsahujú všetky zložky výživy potrebné pre určitú kategóriu psov a môžu sa používať ako jediné krmivo. Ak nájdeme krmivo, ktoré nášmu psovi vyhovuje, môžeme ním kŕmiť dlhodobo, čo má výhodu v tom, že predídeme stresom tráviacej sústavy a tráviacim ťažkostiam, ako aj výkyvom v kondícii zvierat. Ak krmivá miešame, alebo striedame, nie je to chyba,  pre psa môže byť takéto kŕmenie zaujímavejšie, navyše pestrejšou stravou predídeme problémom z deficitu, alebo predávkovania niektorých látok.  

Pri prechádzaní na iné krmivo je lepšie zachovať postupnosť, kedy k pôvodnému krmivu pridávame časť nového, pričom jeho podiel postupne zvyšujeme v priebehu 3 – 7 dní. 

Doplnkové krmivá obsahujú iba jednu časť kŕmnej dávky, napr. len bielkovinové krmivá, alebo, častejšie krmivá rastlinného pôvodu a sú určené na primiešanie k inému doplnkovému krmivu, alebo k varenej, či surovej strave. 

Suché krmivá podľa spôsobu prípravy môžu byť extrudované, pečené, lisované za studena, sušené. 

Suché extrudované krmivá sú najbežnejšie dostupné krmivá na trhu. Pripravujú sa z na jemno zomletých komponentov zmiešaných do pást, ktoré sa pretláčajú cez matice a formujú do granúl. Počas tohoto procesu sú niekoľkokrát  vystavené  vysokému tlaku a teplote. Za týchto podmienok sa v nich zvyšuje využiteľnosť niektorých rastlinných zložiek, mierne znižuje stráviteľnosť bielkovín zo živočíšnych krmív, ničia sa biogénne látky, enzýmy, niektoré aminokyseliny, vitamíny, minerálne látky, ktoré sú následne nahrádzané syntetickými. Tie sú pridávané do krmív v správnych pomeroch, ale ich účinnosť často nie je rovnaká ako keď sú v prirodzených väzbách. Hotové granule sú obalené tukmi, ktoré zvyšujú ich chutnosť. Výhodou je, že neobsahujú žiadne parazity a patogénne baktérie.  

Suché pečené krmivá sa pripravujú šetrným pečením v rúre pri nižšej teplote a tlaku ako extrudované krmivá, takže výživná hodnota surovín je menej narušená. 

Suché krmivá lisované za studena sú pomerne nové. Pri tejto technológii sa suroviny zmiešané do pást  lisujú bez použitia vysokých teplôt a krmivo si tak zachováva pôvodnú výživnú hodnotu. Primiešava sa do nich menej chemických látok a môžu mať kratšiu trvanlivosť ako extrudované krmivá. Ich výroba je náročnejšia a sú dosiaľ málo rozšírené

Sušené krmivá sa vystavujú prúdu ohriateho vzduchu, ktorý  odstraňuje vodu z potravy. Tento spôsob úpravy je šetrnejší ako iné druhy tepelného ošetrenia. 

Vlhké krmivá sa väčšinou predávajú v konzervách, či vaničkách. Často obsahujú menej konzervačných látok, keďže sú zakonzervované tepelnou úpravou. Môže však v nich byť aj nižší obsah vitamínov. Psi ich obvykle radi prijímajú a môžu sa používať ako jediné krmivo, ale aj miešať s doplnkovými alebo kompletnými suchými krmivami.  Kŕmenie nimi obvykle vychádza drahšie. No ak sa v malom množstve miešajú do granúl, pre psov to zvyšuje atraktívnosť kŕmnej dávky, navyše je do nich ľahké, v prípade potreby, zamiešať lieky a výživové doplnky. V ich kvalite sú tiež veľké rozdiely. 

Ako si vybrať hotové krmivo

V kvalite hotových krmív pre psov sú veľké rozdiely a o výhodách spojených s týmto typom kŕmenia sa dá hovoriť iba v prípade, že vyberieme z tých kvalitnejších. Pre chovateľov však nie je ľahké zorientovať sa v záplave reklám, internetových diskusií a zaručených rád odborníkov na všetko. 

Trh s krmivami pre psov ja zaplavený predovšetkým lacnými krmivami s nízkou nutričnou hodnotou, ktoré sú vyrobené z najlacnejších surovín, odpadov a krmív, ktoré psov zasýtia, dokonca im často aj chutia, keďže sú upravené tak, že sa granule nastriekajú lákavým tukom, avšak psík z nich vyťaží iba málo potrebných živín. Pri výrobe lacných, podradných krmív sa šetrí na surovinách, čo sa prejaví postupne na kondícii psa – najskôr na stave jeho kože a srsti, celkovej kondícii (vychudnutosť, alebo obezita), neskôr na zdravotnom stave.

Dlhodobé nevhodné, či deficitné kŕmenie môže nenávratrne poškodiť zdravie psa. 

Pri výbere krmiva sa preto môžeme spoľahnúť buď na značku – špičkových výrobcov krmív je iba niekoľko, alebo pozorne študovať zloženie krmív. Najspoľahlivejším indikátorom však zostáva pes – ak je v optimálnej kondícii, zdravý, má bohatú lesklú srsť, dobrú pigmentáciu, jeho výkaly sú malé a pevné, má chuť do života, veľa energie a dobrú náladu, krmivo bude dobré. Jedným z ukazovateľov lacného nekvalitného krmiva, je množstvo, veľkosť a konzistencia výkalov, keďže väčšina takéhoto krmiva sa z organizmu veľmi rýchlo vylúči ako nestráviteľný odpad.

Ak vyberáme krmivo podľa značky, je tiež potrebné vedieť, že niektorí producenti začkových krmív ich vyrábajú  v niekoľkých radoch, pričom najnižší rad obsahuje nie kvalitné krmivá. Tieto poznáme jednoducho – okrem nízkej ceny je pre ne typické, že majú iný názov ako ostatné krmivá výrobcu a značka nie je na nich zvýraznená, ale iba nenápadne uvedená niekde na okraji textu. Značka sa nimi nechváli, ale pri prevažujúcej tendencii chovateľov kŕmiť psov lacným “odpadom”, sa snaží udržať v konkurencii.

Naopak, najkvalitnejšie krmivá predávajú výrobcovia vo “veterinárnych radoch”, sú to krmivá, ktoré sa distribuujú len cez veterinárnych lekárov a sem patria okrem superprémiových krmív aj veterinárne diéty, ktoré sú indikované pri špecifických problémoch. Avšak veľmi kvalitné bývajú aj ich stredné rady, ktoré predávajú špecializované obchody, nie hypermarkety. Výrobcovia týchto krmív sa od tých ostatných odlišujú v tom, že investujú do výskumu, klinických skúšok, overovania, od toho sa odvíja aj cena výrobkov.  

Kvalitné však môžu byť aj krmivá malých výrobcov. Pri ich posudzovaní ľudia často robia chybu v tom, že si viac všímajú reklamné slogany, to, na čo sa ich výrobca snaží nalákať a atraktívne pôsobiace prídavné látky, ktoré majú iba druhoradý význam. Rozhodujúce je však skutočné zloženie krmiva, pričom samotný obsah živín nám až tak veľa nehovorí, ten je na väčšine krmív podobný.

Existujú totiž určité normy, do ktorých sa krmivo musí vtesnať. Avšak obsah bielkovín a tukov nehovorí veľa o  ich kvalite a obsah energie nehovorí o tom, z čoho energia pochádza. 

Podľa platných predpisov výrobca musí uvádzať na obale zloženie krmiva, pričom jednotlivé zložky sú zostavené v zostupnom rade podľa toho, aké je ich zastúpenie. Preto prvé 3 – 4 položky by mali tvoriť najdôležitejšiu informáciu o zložení krmiva. Nie vždy to tak je, pretože výrobcovia sa snažia obraz krmiva trochu vylepšiť napr. rozpísaním jednej položky do 3 – 4, aby ich posunuli v zozname nižšie (napr. pšeničná múka, pšeničné otruby,  pšeničné klíčky, alebo kukuričná múka, kukuričný glutén a pod.). U krmív, u ktorých chcú, aby figurovali na vrchnej časti zoznamu, si pomáhajú napr, tak, že uvádzajú čerstvé mäso v suchých krmivách  bez udania jeho sušiny. Takže ak máme na prvom mieste čerstvé mäso, musíme z neho odrátať asi 70% vody, takže výsledná hodnota je asi jedna tretina z uvedeného množstva. Na niektorých krmivách je zloženie uvádzané veľmi nejasne – ak v zozname figurujú napr. obilniny, alebo mäso a deriváty živočíšneho pôvodu, je pravdepodobné, že zloženie takéhoto krmiva sa mení podľa toho, aké ingrediencie výrobca “zoženie”. 

Spoľahlivé krmivo by malo mať v zozname jasne a prehľadne uvedené zloženie, pričom by mali prevažovať kvalitné krmivá živočíšneho pôvodu – mäso a mäsové (nie mäsokostné) múčky. Nemalo by mať vysoký, už vôbec nie prevažujúci  obsah uhľohydrátov a nemali by vysoko prevažovať tuky rastlinného pôvodu. Posledné trendy v kŕmení sa snažia o obmedzenie obsahu obilnín, niektoré krmivá ich úplne vylučujú. 

Zmena krmiva

Ak sa rozhodneme zmeniť psíkovi krmivo, nemali by sme to urobiť náhle. Jednou z nevýhod kŕmenia hotovou potravou je dlhodobé kŕmenie jedným typom potravy, čomu sa prispôsobí trávenie jedinca (vylučovanie tráviacich štiav, enzýmov, mikroflóra čriev a pod.). Náhly prechod na iné krmivo preto často spôsobí problém vo forme porúch trávenia. Preto by sme mali prechod na iné krmivo vždy urobiť v priebehu niekoľkých dní, kedy mu začneme primiešavať nové krmivo do pôvodnej kŕmnej dávky, pričom jeho podiel postupne zvyšujeme.  

Skladovanie krmiva

Pre udržanie kvality krmiva je podstatný spôsob jeho skladovania.  Suché krmivo by sa malo skladovať na suchom, tmavom mieste. Predovšetkým tuky a vitamíny sa svetlom znehodnocujú. Vlhko, ktoré krmivo nasáva zo vzduchu,  podporuje nielen rozklad živín a vitamínov, ale podporuje aj rast plesní a baktérií. Ideálne je skladovanie v uzavretých kontajneroch. Ak takú možnosť nemáme, je lepšie kupovať menšie balenie krmiva a neskladovať ho dlho. 

Konzervované vlhké krmivá je  po otvorení potrebné skladovať v chladničke.  

Kŕmenie varenou potravou

Výhoda tohoto kŕmenia spočíva v tom, že môže byť pomerne pestré, bezpečné zo zdravotného hľadiska a pre psa je to aj najchutnejší spôsob kŕmenia. Majiteľ si sám určuje jeho zloženie a môže ho prispôsobiť potrebám psíka. Tepelnou úpravou sa ničia parazity, vírusy a väčšina baktérií v potrave, na druhej strane aj enzýmy, mnohé vitamíny a ďalšie biologicky aktívne látky. Stráviteľnosť bielkovín sa znižuje. K varenému krmivu je obvykle potrebné pridávať vitamínovo – minerálne doplnky. 

Nevýhodou kŕmenia varenou potravou môže byť množstvo chýb v jeho zložení, napr. ak prevažujú zvyšky ľudskej potravy s vysokým obsahom solí, korenia, cukrov, ak sa používa nevhodný zdroj bielkovín, dlhodobo sa kŕmi len nekvalitným bitúnkovým odpadom, ak potrava obsahuje príliš veľa sacharidových krmív, ako sú napr. cestoviny, ryža, chlieb, ak obsahuje priveľa kostí, alebo nevyvážený pomer vitamínov a minerálnych látok, čo je nebezpečné predovšetkým u mladých psov a sučiek v reprodukcii. Nesprávne zloženie krmiva pri tomto type kŕmenia je najčastejšou príčinou obezity u psov so všetkými rizikami s tým spojenými. 

Základom takejto kŕmnej dávky by malo byť mäso (ktoré, ak je nezávadné,  varíme len nevyhnutne krátku dobu), môže byť doplnené vnútornosťami, chrupavkami, s malým prídavkom sacharidových krmív ( napr. ovsené vločky, cestoviny, ryža). Malý obsah sacharidov napomáha lepšiemu tráveniu bielkovín, avšak v žiadnom prípade nemajú byť podstatnou zložkou kŕmnej dávky.  Pridať sa môžu vajcia a mliečne výrobky (nie príliš slané). Vhodným doplnkom je zelenina, obsah vlákniny v nej napomáha lepšiemu tráveniu. Táto sa môže podávať varená, alebo aj surová, ale tá radšej nadrobno pokrájaná alebo rozmixovaná. 

Kŕmenie surovou potravou

V posledných rokoch registrujeme návrat k čo najprirodzenejšiemu kŕmeniu psov surovou potravou. Odvíja sa to pravdepodobne od výsledkov niektorých výskumov, ale aj od zvýšeného záujmu o zdravý životný štýl, naturalizáciu života, ale aj vyššieho záchytu “civilizačných” ochorení u psov. 

Základom tohoto kŕmenia je kvalitné surové mäso a mäsité kosti, niektoré vnútornosti, zelenina a ovocie, občas sa pridáva aj sacharidová zložka – napr. ovsené vločky, vaječný žĺtok a mliečne výrobky. Výhodou je vysoká stráviteľnosť a výživná hodnota potravy. Nevýhodou – zdravotné riziká spojené s bakteriálnou a parazitárnou kontamináciou mäsa. Tento typ kŕmenia vyžaduje výber kvalitných surovín a vysokú hygienu ich skladovania a  prípravy. Predovšetkým u psov chovaných v bytoch je potrebné potravu upraviť tak, aby ju neroznášali mimo misiek. 

V zahraničí, ale už aj u nás vo väčších mestách je už možné  surové krmivo kúpiť hotové buď ako kompletné, alebo doplnkové, mrazené, alebo chladené, čo značne uľahčuje jeho prípravu. Ako základ kŕmnej dávky sa najčastejšie používa mäso z hydiny, alebo hovädzie. Bravčové mäso predstavuje riziko kvôli možnej infekcii vírusom  smrteľnej Aujezského choroby.  Mäso pasúcich sa zvierat (oviec, kôz, diviny) môže byť častejšie kontaminované parazitmi, je vhodné ošetriť ho premrazením aspoň počas 48 hodín. 

Mráz zničí väčšinu parazitov, nie však baktérie a vírusy. Hydina býva často kontaminovaná Salmonellami, ktoré sú niekedy chovateľmi podceňované. Niektoré kmene Salmonell sú vysoko patogénne a infekcia nimi môže končiť úhynom, predovšetkým u šteniat. Podobne nebezpečné môžu byť niektoré druhy Clostrídií, Listérií, či Escherichia coli, u ktorej sa stretávame s dlhodobým  a ťažko riešiteľným zamorením v chovoch psov. 

U mäsa, ktoré je určené pre konzum u ľudí je riziko infekcií podstatne menšie ako u mäsa z neznámych zdrojov, alebo odpadov, najmä ak sú zle skladované. Je potrebné vziať do úvahy, že napr. Salmonelly sa množia pri izbovej teplote už po 20 minútach a predstavujú zdravotné riziko aj pre ľudí. Opatrný treba byť aj pri skladovaní vnútorností, ktoré sa kazia rýchlejšie.  

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať aj kostiam, ktoré sú súčasťou kŕmenia. Nemalo by ich byť priveľa, nemali by byť ostré, lámavé, ale ani také veľké, aby po prehltnutí uviazli v hrdle. Šteňatám často spôsobujú silné zápaly čriev aj pomleté kosti z hydiny, ktoré sú súčasťou niektorých hotových krmív. Ideálne sú kosti dobre obalené mäsom, kosti mladých zvierat s chrupavkami. 

Krmivá vhodné pre psov

Mäso (svalovina) je najprirodzenejšou a dobre stráviteľnou potravou pre psov.  Mäso zdravých zvierat  (hydinové, hovädzie, králičie, nutriové, jahňacie a pod.) je najlepšie skrmovať surové, bravčové mäso len varené, mäso z diviny a z pasienkovo chovaných zvierat radšej varené, alebo aspoň na 48 hodín zmrazené. 

Vnútornosti sú tiež krmivom s vysokou výživnou hodnotou, avšak vzhľadom na ich zloženie, ich skrmujeme opatrnejšie. Kvalitným krmivom je napr. srdce s priaznivým obsahom bielkovín, i keď vyšším obsahom tuku.   Pečeň a obličky majú vysoký obsah stráviteľných bielkovín, vitamínov, kvalitných tukov, glykogénu, ale aj vyšší obsah rôznych odpadových látok, niekedy aj zvyšky liečiv, ťažké kovy a pod. Dobrým krmivom sú aj hrtany, jazyk, držky, vemená. Pľúca majú vysoký podiel ťažko stráviteľných  zložiek.  Slezina má vysokú výživnú hodnotu, avšak vo väčšom množstve spôsobuje hnačky. 

Chrupavky sú zaujímavé pre ich vysoký obsah minerálnych látok, sú ťažšie stráviteľné, ale zvyšujú chutnosť kŕmnej dávky.

Kosti v prirodzenej kŕmnej dávke vyrovnávajú nepriaznivý pomer vápnika a fosforu, ktorý je v mäse a vnútornostiach. Vhodné sú hlavne teľacie kosti, ktoré sú dobrou hračkou v období výmeny zubov. Bravčové kosti je bezpečnejšie aspoň na chvíľu vložiť do vriacej vody. Dobré sú mäsom obalené kosti – hydinové trupy, krky, krídla, chvosty, rebrá, dlhé kosti z veľkých zvierat.  Hydinovým a králičím dlhým rúrovitým kostiam, ktoré sú krehké, ostré a lámavé, je lepšie sa vyhnúť, najmä vareným. Kosti by mali byť doplnkom kŕmnej dávky, maximálne do 30%, aby nespôsobovali zápchu. 

Ryby – vhodnejšie je podávať ich trochu povarené, najmä ak ich skrmujeme často. Niektoré druhy rýb znižujú využitie železa, alebo tiamínu z krmiva, niektoré obsahujú parazity prenosné na psov. Sú však hodnotným krmivom s vysokým obsahom bielkovín, esenciálnych mastných kyselín, vitamínu D, E,  jódu. Výborným krmivom sú aj konzervované ryby. 

Vajcia majú vysokú stráviteľnosť a obsahujú množstvo hodnotných bielkovín, tukov, vitamínov. Źĺtka vajec z kontrolovaných chovov môžeme psom dávať aj surové, bielka iba ak neskrmujeme viac ako jedno vajce za týždeň. Surové bielko obsahuje látky znehodnocujúce vitamín H. Ako doplnok krmiva sa môžu používať aj mleté vaječné škrupiny, ktoré sú významným zdrojom vápnika.  

Mlieko nie je psami rovnako trávené. Niektorým psom chýbajú enzýmy na trávenie mliečneho cukru – laktózy, preto im kravské mlieko spôsobuje hnačky. Naproti tomu kozie mlieko, ktoré obsahuje množstvo hodnotných biogénnych látok, psom obvykle tráviace ťažkosti nespôsobuje. . Ak pes mlieko znáša, môže byť toto samostatným krmivom, alebo lepšie vo forme obilných kaší. Plnotučné mlieko má vysoký obsah bielkovín, vápnika, vitamínov. Vhodnejšie ako samotné mlieko sú kyslomliečne výrobky, ktoré majú vysokú výživnú hodnotu bez negatívnych vlastností čerstvého mlieka – jogurty, tvaroh, bryndza, syry, kyslé mlieko (pes si naň musí postupne zvyknúť). Syry vyberáme s nižším obsahom soli, radšej aromatické, sú aj ideálnou odmenou pri výcviku. Ak pridávame pravidelne do krmiva tvaroh, ktorý napr. zlepšuje kvalitu srsti, je potrebné psovi doplniť vápnik, kvôli jeho nepriaznivému pomeru v ňom. Sušené mlieko, lepšie však kozie, je ideálne na vybilancovanie kŕmnej dávky, ktorá neobsahuje dostatok hodnotných bielkovín a vápnika. Navyše je pre psov pochúťkou. 

Kvasnice sú koncentrovaným zdrojom aminokyselín a vitamínov. V malom množstve podporujú chuť do jedla a využitie živín z krmiva.

Tuky a oleje sa pridávajú predovšetkým do krmiva aktívnych psov počas tréningu a pretekov, ale aj psom v chladnom počasí, žijúcim vo svorkách, alebo tým, ktorí majú problémy s kožou. Ako doplnok energie psom v záťaži sa pridávajú napr. bravčová masť, hydinový tuk, oškvarky, ghee, ale aj rastlinné oleje a rybí tuk. Psom s ochorením kože pomáhajú  rastlinné a rybie oleje, u druhých je však potrebné dodržať dávkovanie uvedené výrobcom. Vyšší obsah tuku v krmive  zvyšuje nároky na vitamín E. Príliš veľa tuku spôsobí hnačky, alebo až podráždenie pankreasu. Ťažným psom sa do krmiva pridáva veľa tuku, avšak vyžaduje to niekoľkotýždňovú prípravu na takýto spôsob kŕmenia.  

Cereálne krmivá sa psom dávajú iba v malom množstve. Sacharidy v nich napomáhajú lepšiemu stráveniu bielkovín, sú rýchlym zdrojom energie, avšak prebytok sacharidov zaťažuje vnútorné orgány a ukladá sa ako tuk. Pre mäsožravce sú tieto krmivá najmenej prirodzenou potravou a nie sú pre nich nevyhnutné. Psom môžeme dávať varenú ryžu, cestoviny, krúpy, pohánku, ovsené vločky aj surové alebo zaliate teplou vodou, či vývarom. Kukurica je menej stráviteľná, bielkoviny pšenice často spôsobujú alergie. 

Zemiaky sa môžu podávať varené, v žiadnom prípade nie s klíčkami. Ich výživná hodnota je nízka. 

Zelenina a ovocie dobre dopĺňajú kŕmnu dávku, obsahujú množstvo vitamínov, minerálnych látok, zdravú vlákninu. Ovocie má vyšší obsah cukru. Vhodnejšie sú pre psa trochu povarené, ale môžu sa pridávať aj surové, nakrájané, alebo rozmixované. Psi majú radi aj kvasenú kapustu. Kúsky zeleniny sú dobrou odmenou pre obéznych psíkov. Každý pes preferuje iné druhy ovocia a zeleniny, ide však najmä o zvyk. Do krmiva sa pridávajú v malom množstve, priveľa vlákniny zhoršuje stráviteľnosť celej kŕmnej dávky. Niektoré druhy zeleniny môžu pri vysokých dávkach spôsobiť aj zdravotné problémy, napr. kapusta (plynatosť), mrkva (predávkovanie beta – karoténom, zožltnutie kože). 

Orechy a semienka sú zdrojom bielkovín, kvalitných tukov, vitamínov a minerálnych látok. Môžeme nimi dopĺňať kŕmnu dávku, ale iba v malom množstve. Semená s tvrdou šupkou sú väčšinou nestráviteľné, ak nie sú napučané vo vode, alebo naklíčené. Napr. ľanové semienka, podporujúce zdravie kože, srsti, i tráviaceho aparátu, je vhodné podrviť, rozmixovať, alebo naklíčiť. 

Bylinky sa čoraz bežnejšie stávajú súčasťou potravy pre psov. Ak ich však chovateľ chce používať, mal by ich pridávať v malom množstve a poznať ich účinky. V žiadnom prípade by sa nemali príliš miešať, ale ani skrmovať jeden druh dlhodobo.  

Morské riasy obsahujú jód a ďalšie minerálne látky, aminokyseliny, vitamíny, antioxidanty, v malom množstve môžu zlepšovať pigmentáciu a chránia zuby pred zubným kameňom (napr. kelpa). Môžu však obsahovať aj veľa ťažkých kovov, preto ich treba pridávať opatrne a kupovať len z overeného zdroja. 

Krmivá nevhodné pre psov

Kakao, čokoláda  obsahujú metylxantíny theobromin a kofein. Predovšetkým prvý z nich pes nedokáže účinne metabolizovať, preto sú tieto potraviny preň toxické. Vo vyšších dávkach môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, až smrť. Ak sa pes  dostane k väčšiemu množstvu čokolády, po niekoľkých hodinách sa mu obvykle výrazne zvyšuje krvný tlak, niekedy vracia, objavuje sa nepokoj, hyperaktivita, zrýchlené dýchanie, neskôr kŕče a úhyn v dôsledku zlyhania krvného obehu. Niekedy sa paradoxne objavuje zníženie tlaku, slabosť, závraty.Tmavá čokoláda a kakaový prášok sú toxickejšie ako mliečna, tá však zase často podráždi pankreas. 

Kofeín v káve alebo čaji, kolových nápojoch vo veľkom množstve vyvolá hyperaktivitu, poruchy srdcového rytmu, dýchavičnosť

Priveľa tuku bez predošlej prípravy môže spôsobiť akútny zápal pankreasu. Veľké zdravotné problémy môžu spôsobiť pokazené, oxidované tuky, ktoré sú pre organizmus toxické. Tuky musia byť dobre skladované a chránené antioxidantmi. 

Sladkosti, cukor, priveľa výrobkov z múky spôsobuje obezitu, poškodzujú zuby, po čase zapríčinia cukrovku. 

Umelé sladidlá, najmä xylitol, môžu zapríčiniť prudké kolísanie cukru v krvi a poškodzujú pečeň. Umelé sladidlá sú súčasťou mnohých “diétnych” sladkých výrobkov – koláčov, sušienok, cukríkov, žuvačiek, jogurtov a pod. U psa môže konzumácia týchto potravín viesť až k zlyhaniu pečene.

Slané jedlá a údeniny – majú množstvo škodlivých účinkov, nebezpečné sú predovšetkým pre obličky psa. Obaly údenín sú nestráviteľné a upchávajú tráviaci trakt. 

Strukoviny, kysnuté cesto, vo väčšom množstve aj kapusta, kel, karfiol spôsobujú plynatosť, bolestivé kŕče v črevách, v krajnom prípade až pretrhnutie črevnej steny. 

Cibuľa a cesnak obsahujú sulfidy, ktoré sú schopné poškodzovať enzýmy ochraňujúce bunkové steny červených krviniek. Ak má pes pravidelne tieto zložky vo svojej potrave, alebo ak jednorázovo dostane veľkú dávku, môže dochádzať k rozrušeniu červených krviniek s následnou anémiou, vedúcou v ťažkých prípadoch až k smrti. Cibuľa a cesnak sú pre psa nebezpečné surové, i varené. V malých množstvách ho síce neohrozia, ale bezpečnejšie je sa im vyhnúť. 

Avokádo obsahuje toxín persin. U psa môže vyvolať podráždenie dýchacích ciest, kašeľ, edém pľúc, zlyhanie srdca a úhyn. 

Čili môže zapríčinť zápaly tráviaceho traktu so zvracaním, hnačkou, poruchami srdcového rytmu, niekedy až šok. 

Hrozno a hrozienka niekedy spôsobujú zlyhanie obličiek, ktorého príčina nebola objasnená. Je možné, že tieto problémy súvisia s ošetrovaním hrozna chemikáliami, ale,vzhľadom na výskyt takýchto prípadov, radia sa k potravinám, ktoré nie sú pre psov bezpečné. 

Kôstky z ovocia – predovšetkým marhúľ, sliviek, broskýň, môžu upchať tráviaci trakt. Semená vo vnútri obsahujú jedovatý kyanid. 

Šupy z vlašských orechov, ak si pes sám zbiera orechy v záhrade, sú nebezpečné ako mechanická prekážka v tráviacom trakte, ale niektoré plesne na nich môžu byť príčinou otravy. 

Naklíčené zemiaky, nezrelé rajčiny, niektoré huby obsahujú smrteľné toxíny. 

Muškátový oriešok nie je vhodným korením pre prípravu jedla pre psov, väčšie množstvo môže spôsobiť trišku, kŕče, smrť.  

Makadamové orechy – môžu zapríčiniť kŕče, až ochrnutie. 

Kosti z hydiny a králikov, ale aj iné kosti, ak ich je priveľa, spôsobujú zápchy, končiace často na operačnom stole, alebo zápaly tráviaceho traktu, niekedy sa zapichnú psom v ústnej dutine a spôsobia hnisajúce abscesy, alebo uviaznu v hltane, či pažeráku.  Pre šteňatá sú nebezpečné aj nahrubo pomleté kosti prítomné v niektorých hotových výrobkoch. 

Surové vaječné bielko obsahuje Avidín viažuci vitamín H. 

Surové ryby – niektoré obsahujú enzýmy, ktoré ničia tiamín, alebo viažu železo. Pri dlhodobom skrmovaní môžu vzniknúť vážne zdravotné problémy.  

Surové bravčové mäso – kvôli riziku neliečiteľnej Aujezského choroby. 

Plesnivé krmivo je vždy veľmi nebezpečné. Plesne tvoria veľmi silné toxíny, poškodzujúce pečeň a iné vnútorné orgány, sú karcinogénne.  

Alkohol spôsobuje psom podobné problémy ako ľuďom, ale už v oveľa menšom množstve. Môže zapríčiniť nepredvídateľné správanie, nepokoj, triašku, kŕče, bezvedomie, smrť, alebo poškodenie pečene.