Počas medzinárodnej výstavy DANUBE CACIB Bratislava sa v piatok 25.10.2024 konala Špeciálna svetová výstava slovenských národných plemien, kde sa predviedli jedince našich plemien  Československý vlčiak, Slovenský čuvač, Slovenský kopov, Slovenský hrubosrstý stavač a Tatranský durič. 

Prvú Špeciálnu svetovú výstavu slovenských národných plemien sme zorganizovali v roku 2013  na Inchebe v Bratislave, následne pokračovali tieto výstavy pri júnovej MVP v Nitre. V tomto roku prezídium SKJ rozhodlo, že bude organizovaná pri Medzinárodnej výstave psov  v októbri, ktorú organizuje priamo SKJ. 

Špeciálna svetová výstava by mala prispieť k propagácii našich národných plemien. Je však potrebné, aby tejto výstave venovali potrebnú pozornosť aj kluby a zúčastnilo sa jej patričné množstvo zástupcov národných plemien.  V tomto roku najväčšie zastúpenie na Špeciálnej svetovej výstave národných plemien mali Československý vlčiak  a Tatranský durič. Menšie zastúpenie mal Slovenský čuvač a Slovenský hrubosrstý stavač. Slovenský kopov, žiaľ, i keď patrí  medzi najzapisovanejšie plemená v SPKP, bol zastúpený iba dvomi jedincami.  

Vzhľadom na podanú žiadosť o predbežné medzinárodné uznanie nášho nového plemena Tatranský durič a jeho vysokú účasť na Svetovej špeciálnej výstave národných plemien,  SKJ využilo túto príležitosť na jeho predstavenie nielen širokej kynologickej verejnosti, ale aj  zahraničným rozhodcom, ktorí posudzovali na medzinárodnej výstave DANUBE CACIB 2024. 

Tatranský durič /Tatra hound/ patrí do skupiny FCI 6  –  Duriče a farbiare. 

V prvej  polovici dvadsiateho storočia po vzniku Československej republiky začali snahy o vyšľachtenie a uznanie našich národných plemien. Na Slovensku ako hornatej krajine boli najrozšírenejšie duriče rôznych veľkostí a farieb. Tieto tvorili základ pre šľachtenie duriča s názvom „Slovenský kopov“.  Do plemennej knihy SPKP bol v 30. a 40. rokoch minulého storočia zapisovaný  slovenský kopov tradičného sfarbenia – čierny s pálením, ale aj tzv. malý slovenský kopov, ktorý bol menší a okrem čierneho sfarbenia mal aj červenú farbu. V 50. rokoch sa však šľachtenie sústredilo na uznanie Slovenského kopova,  t.j. duriča strednej veľkosti, a šľachtenie menšieho  duriča ustúpilo do úzadia. Naďalej sa však v populácii objavovali duriče iného sfarbenia a menšieho telesného rámca, ktoré mali priaznivcov medzi poľovníkmi.  Z času na čas boli snahy obnoviť šľachtenie tzv. malého kopova, no konkrétne obrysy táto snaha nabrala v 90. rokoch 20. storočia a jej iniciátorom bol Ing. Jaroslav Jevčák, ktorý  okolo seba sústredil chovateľov a dal šľachteniu smer. Tatranský durič sa pôvodne začal šľachtiť ako malý slovenský kopov, no vzhľadom na odlíšenie nového plemena od slovenského kopova sa neskôr prijal názov – Tatranský durič. 

Začiatkom 21. storočia bol vypracovaný predbežný štandard a začalo sa s cieľavedomým šľachtením. Aby sa mohli testovať pracovné schopnosti Tatranského duriča, Slovenský poľovnícky zväz mu umožnil zúčastňovať sa skúšok a rozhodlo sa aj o jeho zameraní, kde sa viac preferuje dohľadávanie zveri, ako durenie.  Slovenská kynologická jednota povolila jeho zapisovanie do registra plemennej knihy koncom prvého desaťročia 21. storočia.  Nadviazala sa spolupráca s poľnohospodárskou a veterinárnou univerzitou a šľachtenie sa stalo odborne podloženým. V roku 2016 sme konštatovali, že je dostatočný počet zápisov v plemennej knihe a zároveň dostatočne veľká a pomerne vyrovnaná populácia, aby plemeno bolo uznané na národnej úrovni. K uznaniu došlo 14.6.2016. V tomto roku  bolo toto plemeno prvýkrát predstavené aj verejnosti na Celoštátnej poľovníckej výstave v  Nitre.

V súčasnosti je plemeno pomerne stabilizované a SKJ po posúdení populácie plemena, dosahovaných výsledkov v poľovníckej praxi a na výstavách konštatovalo, že plemeno je povahovo vyrovnané, má požadované pracovné vlastnosti, je prosté genetických a zdravotných problémov, exteriérovo pomerne vyrovnané  a  rozhodla  sa podať žiadosť na FCI o jeho predbežné medzinárodné uznanie. Preto sa v tomto roku snažíme aj o jeho širšie predstavenie kynologickej verejnosti, pričom prvé predstavenie plemena prebehlo tento rok na medzinárodnej výstave vo Veľkej Ide. 

Ide o plemeno menšieho rámca. Formát 1 :1,25-1,35. Výška v kohútiku maximálne 42 cm pes a 38 cm suka. Je šľachtený v dvoch farbených variantoch. V súčasnosti prevláda červené sfarbenie rôzneho odtieňa s prímesou alebo bez prímesi čiernej farby. Druhým farebným variantom je čierne sfarbenie s pálením. Typovo je podobné slovenskému kopovovi, odlišuje sa veľkosťou a sfarbením. 

V plemennej knihe SPKP je dnes zapísaných viac ako 2500 jedincov, ktoré sú rozdelené do viacerých línii. Plemeno sa rozšírilo aj do okolitých krajín Poľska, Českej republiky i Maďarska.

Je obľúbené medzi poľovníkmi pre svoju povahu a pracovné schopnosti a je široko využívané v poľovníckej praxi. Má výbornú povahu bez agresivity voči  ľudom, populácia je bez zdravotných problémov a je monitorovaná po zdravotnej stránke Veterinárnou univerzitou v Košiciach. Aby sme sa vyvarovali prílišnej príbuznosti, plemeno je cez testy DNA zároveň kontrolované Poľnohospodárskou univerzitou v Nitre.