Prezentácia psa v statike
Autor: Nikola Mille, NkM SHOW KENNEL
Keď rozhodca začína posudzovanie, prvé čo vidí, je nastúpená trieda a psy postavené do výstavného postoja. Výstavný postoj je východisková poloha, z ktorej sa pes dostáva do pohybu na žiadosť rozhodcu. Preto dbáme na správnu prezentáciu psa v postoji hneď od prvej chvíle, keď vstúpime so psom do kruhu. Dnes si teda povieme niečo o výstavnom postoji.
Prvé pravidlo je, že pes musí byť na vôdzke po ľavej ruke handlera
a ten stojí psovi po jeho pravej strane alebo priamo pred psom. U nás je štandardné postaviť psa do bočného postavenia. Pokiaľ ide o pohľad rozhodcu, ten teda vidí psa z ľavej strany – pes sa pohybuje v polkruhu pred jeho očami. V druhom prípade vidí psa, ktorý je postavený priamo k nemu a v tom prípade vidí pohyb zadnej časti psa.
Správny postoj a zaujatie psa. Výsledok výbornej prípravy. Gomez Sun in their eyes, majiteľ: Zuzana Orlovská
Základným úkonom rozhodcu je kontrola chrupu psa. Chrup sa zvyčajne posudzuje ako prvý.
Pes by si mal nechať v pokoji prezrieť chrup od rozhodcu,
prípadne od majiteľa. Ak chcete, aby pes prijímal vašu žiadosť o kontrolu chrupu s pokojom a samozrejmosťou, je žiadúce zvykať ho na túto procedúru od útleho veku. Jemne sa dotknete pyskov a ich nadvihnutím odhalíte zuby, prípadne otvoríte papuľu doširoka, aby bolo možné skontrolovať úplnosť chrupu. Následne zovriete psovi chrup tak, že je možné skontrolovať zhryz.
V začiatkoch nacvičujeme s chutným kúskom odmeny, slovnou pochvalou a pohladením, neskôr, ak pes chápe, čo od neho chceme, môžeme požiadať priateľov, aby skontrolovali chrup nášho psa. Ak prídete na výstavu so psom, ktorému je celá procedúra známa, nebude sa zdráhať ukázať zuby rozhodcovi a vy nebudete musieť so psom v kruhu “zápasiť “.
Predtým, než prídeme na výstavu, je aj tu dôležité, aby pes vedel, čo vlastne výstavný postoj je. Na nácvik využijeme domáce prostredie, ktoré nebude psa zbytočne rozptyľovať. Pes musí mať položené všetky štyri nohy na zemi, vyvážené a rovnobežne zarovnané navzájom, mali by tvoriť akýsi pomyselný obdĺžnik. Hlava by mala byť vo zvislej polohe a natočená pohľadom dopredu.
Ak si pes sadá alebo pohybuje končatinami a zároveň skláňa hlavu, napr. ak chce očuchať zem, príp. sa otáča, aby sa rozhliadol, značne komplikuje alebo dokonca znemožňuje rozhodcovi jeho posudzovanie, a to môže mať za následok horšie hodnotenie a ohrozenie víťazstva.
Nezabudnite, že často sú to maličkosti, ktoré rozhodujú o víťazovi.
Samozrejme, tak ako vy máte právo na správny názor rozhodcu, za ktorý ste si ako vystavovateľ zaplatili, tak aj rozhodca má právo posúdiť vášho psa v danom okamihu, venuje sa mu so všetkými svojimi znalosťami a schopnosťou posúdiť.
Preto je dôležité vzájomne sa rešpektovať – na to nikdy nezabudnite.
Keď začnete učiť psa výstavnému postoju, sú tu dve jednoduché pravidlá, ktoré, pokiaľ sú aplikované pravidelne a presne, dokážu zlepšiť celkový výsledok.
Pravidlo 1.
Každý pes má iné potreby a iné problémy s postojom. Toto sa mení v závislosti od charakteru, štruktúry, silných a slabých stránok psa, plemena a pod. Sú psy, pre ktoré môže byť dôležité, aby stáli v postoji s nosom nakloneným nadol, pre iné je zas dôležité, aby udržiavali očný kontakt s majiteľom, jeho hlava bola zdvihnutá a nebola držaná horizontálne k zemi. Ďalším problémom môže byť pes, ktorý má strach, a preto sa nemôžete dotknúť hlavy alebo chrbta /nadradené gesto/, ďalší môže mať veľmi bujarú až divú povahu, takže nie je ľahké udržať ho v postoji dlhší čas. Psovod by mal preto rozhodnúť, ktorá priorita je dôležitá, aby ju upevnil v cvičení.
Najdôležitejšie zo všetkého je rozhodnutie a uvedomenie si psovoda o tom, čo je dôležité. Úspech je výsledkom jeho záujmu a celkového poznatku o predvádzanom psovi a správania sa psa v kruhu.
Napríklad ak viem, že môj pes sa veľmi ľahko rozptýli, prvá vec, ktorú ho naučím, je sústrediť sa na mňa. Ak mám na vodidle psa, ktorý je nedôverčivý, mojou prvou úlohou ho bude naučiť, že sa nemusí báť, ak sa budem dotýkať jeho zadnej časti, zadných nôh ja alebo niekto cudzí. Ak chcem zvýrazniť krk a hornú líniu psa, je lepšie, ak jeho hlava je nasmerovaná k zemi. Cvičenie fixujem tým, že jeho pohľad smerujem na moju ruku, ktorá je blízko pri zemi. V počiatku použijem napr. kúsok odmeny, schovaný medzi prstami.
Tento typ práce „krok za krokom“ by mal byť uplatňovaný v celej prezentácii stacionárnej práce so psom, kedy psovod kladie vždy na prvé miesto najdôležitejšiu časť. Rozdeliť prácu do niekoľkých sekcií: – 4 pre nohy, – jedna pre krk, – jedna pre hlavu, -– jedna pre vyváženie – atď.
Rozdeliť každý bod je metóda, ktorá zdanlivo vyzerá zložito, v skutočnosti, ako náhle sa pre nás stane zvykom a rutinou, ide to veľmi rýchlo. Nastavené parametre dosiahneme definitívne a veľmi efektívne.
Pravidlo 2.
Druhým pravidlom na dosiahnutie dobrého výsledku je rozdelenie jednotlivých prvkov a dodržiavanie ich postupnosti, a to od najťažšieho k najľahšiemu. Je dobré, ak si tieto kroky napíšete na papier. Je to jednoduchšie a v praxi to znamená dodržiavanie vždy rovnakých krokov bez vynechania alebo preskakovania niektorých úkonov.
Akonáhle ste si stanovili, čo je na prioritou „prvej pozície“, na základe prvého pravidla by to malo byť od zložitejšieho k jednoduchšiemu, začnite s nácvikom každého jednotlivého pohybu tela, umiestnenia končatín, krku, uhla smeru hlavy, atď.
Samozrejme, prvé lekcie kladú veľký dôraz na detail a až následne potom budú pripojené ďalšie kroky na získanie konečného výsledku.
Jednoduché a jasné kroky sa pes naučí rýchlejšie a bezpečnejšie.
Ak metodologická pozícia končatiny je jediný príkaz, môže sa stať, že pes nebude rozumieť, ak vezmete jeho nohu do ruky, budete mu chcieť pomôcť správne ju položiť na zem, príp. premiestniť posunom na zemi. Ak ho však naučíte sekvenciu pohybov: 1., dovolí mi dotknúť sa nohy a zdvihnúť ju , 2. dovolí mi presunúť ju na miesto, na ktoré som sa rozhodol ju položiť a zostal bez pohybu z miesta, ktoré som určil a pod.
Pes je odmenený za každý pokrok a na konci sekvencie si bude istý a pochopí, čo od neho očakávate. Bezpečne to splní v každom malom kroku.