Často nás počas prechádzky s naším Aronom zastavujú rôzni ľudia – rodinky s deťmi, či babička, čo ide s čerstvou zeleninou z trhoviska. Čau-čau je atraktívne psie plemeno, svojím vzhľadom pripomína veľkú plyšovú hračku, každý „psí kamarát“ rád ponorí ruku do jeho hebkej srsti. V súčasnej dobe vnímajú ľudia tohto psíka skôr ako atrakciu, pretože ich veľmi nevidno.

V rámci týchto priateľských stretnutí sa ľudia prirodzene zaujímajú o jeho život, často sú tiež majiteľmi nejakého psíka a porovnávame si svoje „psie“ zážitky.

Proste ako keď sa stretnú rovnako naladení ľudia a majú si čo povedať.

Vždy zaregistrujem tú malú zmenu v správaní, ak sa niekto dozvie, že Aron je pes, ktorý chodí po výstavách. Vtedy sa zrazu v niektorých prípadoch ľudia začnú na neho, ale aj na nás začnú pozerať inak.

V niektorých prípadoch si nás prezerajú, ako najväčších tyranov na svete, lebo ťaháme chúďa zviera do traumatizujúceho priestoru a vystavujeme ho nadmernému stresu, inokedy ako keby práve stretli miestnu celebritu, no najviac ma popravde mrzí, ak takýto psí priaznivci zrazu nadobudnú pocit, že máme doma akéhosi nadpsa a začnú sa akoby ospravedlňovať slovami:

„Aj náš Mily je síce čistokrvný yorkšír, ale nemá preukaz pôvodu. My sme ho chceli len pre radosť a nie kvôli výstavám“. Ale veď aj my máme nášho psíka pre radosť a nie na biznis.

Táto neinformovanosť širokej verejnosti, často vykonštruovaná dobrotivým „odborníkom“ od susedov, či ziskuchtivým množiteľom je dlhoročný problém, ktorý dovolím si tvrdiť najviac prehlbuje priepasť medzi organizovanými kynológmi a ostatnými chovateľmi.

Doposiaľ som sa v žiadnej literatúre, rozhovore, či stanovách chovateľských klubov nedočítala, že psy s preukazom pôvodu musia chodiť na výstavy.

Výstava ako taká predsa slúži na úplne iný účel, ktorý širokej verejnosti z nejakého dôvodu uniká. Tak teda, načo taká výstava psov slúži?

Výstava psov je pre každého psíčkara úžasná vec a to hneď z niekoľkých dôvodov. Ak sa na to pozriem z chovateľského pohľadu jedná sa v prvom rade o to, že niekto, kto má na o oprávnenie, ktoré získal dlhoročným chovateľstvom, štúdiom šťtandardov plemien a genetiky mi objektívne zhodnotí to, do akej miery môj pes zodpovedá štandardu plemena, ktoré predstavuje.

Pokiaľ teda získa môj čau-čau na výstave známku výborný, znamená to, že sa stotožňuje s predpísanými exteriérovými aj povahovými znakmi plemena a to je pre mňa to podstatné. Získať takéto ocenenie v konkurencii viacerých psov je pre chovateľa radosť, nadobúda istoru, že je seriózne a správne zaradiť psa do chovu.

Ďalšou úžasnou stránkou veci je aj fakt, že si môžeme zdravo zasúťažiť a venovať čas svojmu hobby. Ak sa na to pozerám zo stránky návštevníka výstavy, je úžasné vidieť pokope toľko krásnych psov a stretávať ľudí rovnakých záujmov, z ktorých niektorí sa neskôr často stávajú priatelia aj na celý život.

Výstava psov do veľkej miery aj utužuje vzťah psa s jeho pánom. Tvrdiť, že každý pes sa cíti na výstave v pohode by som si rozhodne nedovolila, no práve výstavy, kde sa zíde toľko ľudí a psov pomáhajú do veľkej miery správnej socializácii psa, či budovaniu silnejšieho puta medzi pánom a psom, kedy si pes buduje dôveru vo svojho pána a jeho rozhodnutie priviesť ho na takéto mesto.

Osobne chodíme na výstavu nielen s naším čau-čauom, ale aj s naším krížencom Norinkou, pre ktorú je toto prostredie výrazným sociálnym stimulom a postupne jej pomáha odbúravať strach z iných zvierat, či neznámych vecí a prostredia.

Preto, ak aj má doma niekto psíka s preukazom pôvodu, či takého ponúka na predaj vo svojej chovateľskej stanici, neznamená to, že je to drahá exkluzívna psia celebrita. Bude mať tiež štyri nohy, uši, chvost, dve oči, no takýto pes je z kontrolovaného zdravotne a povahovo overeného chovu a chovateľ vám poskytuje záruku, že ak chcete napríklad čau-čaua, dostanete tohto vytúženého macka  aj naozaj.

Soňa Slebodníková