alebo  „ Rozmohl se nám tady takovej nešvar“.

Mgr. Radek Blažo
Chovateľ, handlér, člen Komisie pre chov a zdravie ÚKK.

Tento článok by sa dal začať filmovou hláškou zo známej českej komédie Pelišky. Ale tu celé moje komediálne úsilie končí. To, o čom budem písať nemá s komédiou nič spoločné. Ide o trend, ktorý sa rozmohol, už aj na slovenských výstavách. 

Nesprávne manipulovanie so psom počas posudzovania na stole a na zemi.

Praktiky sa týkajú špeciálne dlhosrstých psov, ktorí sa posudzujú na stole. Vídať ich pri posudzovaní spoločenských plemien, ale aj u teriérov.  Manipulovanie so psom len pomocou vôdzky a zdvíhaním za chvost bez toho, aby mu bola poskytnutá opora. 

Napriek tomu, že takéto zaobchádzanie so psom je predmetom kritiky, je stále pomerne často videné na rôznych typoch výstav, nevynímajúc tie najprestížnejšie. Videa s takýmto správaním sú veľmi virálne na sociálnych sieťach. Mnoho ľudí to poburuje, rozčuľuje. A niet sa čomu čudovať. 

Som chovateľom plemena lhasa apso a citlivo vnímam, keď som svedkom takého krutého zaobchádzania. Posledné udalosti, ktoré ma šokovali a podnietili k napísaniu tohto článku sa stali na zahraničnej výstave. Aktérom bol „profesionálny“ handler, ktorému niekto s dôverou zveril svojho milovaného psa…

Hovorí sa „Jeden krát vidieť je ako stokrát počuť“ (alebo v našom prípade čítať). 

Pokúsim sa Vám však priebeh videa opísať. Predstavte si, ako…

Handler vykladá psa na stôl a zo stola. V pravej ruke zdvíha vôdzku, v ľavej ruke drží psa za koreň chvosta. Zdvíha psa do vzduchu. Kladie ho na zem. Celý čas pes visí vo vzduchu zavesený na vôdzke a za chvost. Pes nie je fixovaný žiadnym spôsobom. Celá váha psa je vo vzduchu držaná len slučkou tenkého výstavného vodítka na krku a na koreni chvosta. 

„Takýto spôsobom handlingu je absolútne neprípustný a nemá odôvodnenie. Neexistuje žiadne ospravedlnenie na takéto necitlivé manipulovanie so psom.“

Napriek tomu sa stále nájde veľa vystavovateľov, ktorí takýto spôsob vystavovania ospravedlňujú. Najčastejšie vraj kvôli tomu, aby sa nezničila dokonalá úprava srsti. Tento argument nikdy neobstojí. Srsti sa nič nestane, keď ju rozhrniete, alebo chytíte. To najdôležitejšie však je:

„Zdravie a pohodlie psa musí mať vždy prioritu pred akýmkoľvek estetickým dôvodom.“

Ďalší zarážajúci argument, ktorý často počujeme je, že pes sa nebráni. Ak by ho to skutočne bolelo, určite by sa bránil. Že celá takáto manipulácia iba navonok zle vyzerá, ale psovi to nevadí. Pes je na to asi zvyknutý. 

Našťastie ma ešte nikto nezdvihol do vzduchu za slučku, takže neviem presne opísať, čo zviera prežíva. Ale nič to nemení na fakte, že takýto spôsob vystavovania je pre psa bolestivý. Áno, pes si naň mohol zvyknúť. Ale proces zvykania si na neustálu bolesť nebol zrejme veľmi príjemným zážitkom. Každý, kto pracuje so zvieratami vie, že si vedia zvyknúť na veľa nepríjemných vecí. Zodpovednosť za ne však nesú majitelia a vystavovatelia.

Malý vzrastom neznamená ľahký ako „pierko“

Malé plemená psov sú síce malé vzrastom, ale napríklad lhasa apso má v priemere 6-8 kg, niektoré jedince aj viac. Štandard hovorí, že sú to malé, robustné psy. Ich telo má byť pevné a naozaj ním aj je. Rovnako by to malo byť u plemien, ako shih tzu. Nech sa však jedná o akéhokoľvek plemeno, podstata problému ostáva rovnaká.

Handling, ako zlá vizitka nás všetkých

Pred niekoľkými rokmi získala veľkú kritiku americká handlerka, keď rovnakým spôsobom vykladala na stôl škótskeho teriéra.  V ten večer s nim vyhrala Best in Show na anglickej výstave Crufts. Pekný pes bol ocenený právom. Spôsob jej handlingu videl celý svet. Spustila sa veľká vlna kritiky, ktorá neurobila dobre nikomu.  

Teriéry sú plemená, u ktorých sa historicky chvost často používal na vyťahovanie z nory. Preto musí byť pevný. Napriek tomu je takáto praktika na výstave neakceptovateľná. 

Nedovoľme, aby jednotlivci vrhali na nás zlé svetlo

Žijeme v dobe, kedy welfare na výstavách je pod drobnohľadom. Každý takýto incident dáva nálož do zbraní všetkých odporcov výstav a „ochrancov zvierat“, ktorí sa snažia chovateľov a vystavovateľov vykresliť ako monštrá, ktoré nemajú ku psom žiaden vzťah. Konanie jednotlivca tak ničí povesť väčšiny.

Keď rovnaká handlerka vystavovala škótskeho teriéra v rovnakom kruhu o niekoľko rokov neskôr, jej spôsob predvádzania bol markantne odlišný. Na tento typ handlingu totiž neexistuje dôvod.

Prečo takto nie?

Chvost je predĺžená časť chrbtice psa. Plemená ako lhasa apso a shih tzu síce majú chvosty vysoko nasadené a nesené nad chrbtom, to však neznamená, že chvost je úchytka, ktorú môžeme použiť na dvíhanie psa. Navyše takýmto spôsobom môžete reálne spôsobiť aj zdravotné problémy a poškodiť stavce na chvoste. 

Tenká výstavná vôdzka neposkytuje žiadnu oporu na citlivé miesto, kde sa sánka psa napája na krčnú chrbticu. 

Ako je to správne? Niekoľko odporúčaní pre vystavovateľov

Naučte sa svoje psy vystavovať bez toho, aby ste im spôsobovali utrpenie. 

• Pri vystavovaní a dvíhaní psa si musíte si uvedomiť, kde má pes ťažisko. Najťažšia časť tela psa je jeho predná časť – hrudník a hlava. Zadná časť tela je ľahšia. Aby ste nenarušili úpravu srsti, dvíhajte psa tak, že srsť (pokiaľ sa jedná o dlhosrstého psa) akoby priľahnete rukou, skĺznete pod hrudník a psa zdvihnete. Druhou rukou si môžete pridŕžať vôdzku, pretože na ňom nevisí celá váha psa. (Obrázky 1A, 1B).
• Druhý spôsob, ako psa dvíhať je chytiť ho medzi zadnými nohami. Môžete tam pokojne vložiť aj celú ruku, pričom dlaňou držíte hrudník zospodu. Opäť tak fixujete najťažšiu časť psa a zároveň predlaktie máte pod psom, čím ho fixujete. (Obrázok 2).
• Tretí spôsob, je chytiť psa pod zadnými nohami a na krku rukou. Rukou na krku však psa neškrtíme, netlačíme. Ruku používame iba na fixáciu. Keď nie ste komfortní s rukou na krku psa, pokojne chyťte hrudník z prednej strany. Pes pri tom síce položí hlavu nižšie, ale tú rýchlo napravíte nadvihnutím na stole. (Obrázok 3).