Dôležitým „kynologickým symbolom“ každého štátu sú jeho národné plemená. Mali by sme si ich vážiť a podporovať ich, aby nás s hrdosťou mohli reprezentovať. Aj keď slovenský hrubosrstý stavač nie je tak rozšírený a početný, ako mnohé iné plemená, má veľký potenciál a je vskutku jedinečný. Slovenský hrubosrstý stavač je jedným z našich, dnes už piatich, národných plemien a bolo by krásne, ak by každý slovenský kynológ tieto plemená poznal.
Platný plemenný štandard ho popisuje ako „stredne veľkého až väčšieho psa, pracovného typu, silnejšej kostry, ušľachtilých tvarov, sivej farby, s hrubým osrstením“.
Ak niekomu jeho exteriér pripomína weimarského stavača v hrubej srsti, v podstate nie je ďaleko od pravdy. Šľachtenie slovenského hrubosrstého stavača sa začalo v 40-tych rokoch 20. storočia. V zrode jeho začiatkov si aj jeho majitelia a chovatelia v Česko-Slovensku mysleli, že ide o weimarského stavača v hrubosrstej variete. Sivastí hrubosrstí jedinci sa na našom území v tej dobe vyskytovali pomerne často a tešili sa obľube v radoch poľovníkov. Šľachteniu tohto plemena sa ujal nestor slovenskej kynológie, Kolomán Slimák z Nového Mesta nad Váhom, ktorý v tom čase začal podchytávať hrubosrstých jedincov sivastého sfarbenia. Do roku 1973 boli tieto jedince zapisované v plemennej knihe na Slovensku ako hrubosrstý weimarský stavač. Po roku 1973 boli v plemennej knihe vedené už ako samostatné plemeno. Toto šľachtiteľské úsilie vyvrcholilo uznaním slovenského hrubosrstého stavača dňa 06. júna 1983 na zasadnutí FCI v Madride.
Slovenský hrubosrstý stavač vznikol medziplemenným krížením. Krížením weimarského stavača s hrubosrstými plemenami, predovšetkým s českým fúzačom. Vznikli tak jedinci podobné weimarskému stavačovi s hrubým osrstením. Jeho genetická rozmanitosť použitých plemien sa samozrejme odzrkadľuje aj na potomstve a najčastejšie vo vzhľade osrstenia, ako aj v jeho sfarbení. Preto sa môže občas zdať, že sa niektoré jedince od seba odlišujú. Od weimarského stavača, naďalej v krvi kolujú aj gény krátkeho osrstenia, nejde o žiadnu zdravotnú vadu a „vlohy pre hrubosrsté osrstenie“ sa už dajú geneticky testovať. Často však pre oživenie krvi a dosiahnutie kvalitnejšieho potomstva, musia chovatelia pri výbere vhodného rodičovského páru riskovať a časť šteniat sa môže v srsti od štandardu odlišovať. Pre chovateľov je však dôležité, aby sa tieto jedince čo najviac približovali popisu, uvedenému v štandarde plemena. Čím bude populácia väčšia, tým bude možné v budúcnosti tieto kritéria viac a viac sprísňovať.
Základná farba SHS je sivá, a to od strieborno sivej, až po tmavšiu myšaciu sivú, vrátane prechodov týchto farieb, no nie zriedka sa vyskytujú aj jedince s väčšími alebo menšími bielymi fľakmi, či striekaním, ktorých sfarbenie sa označuje pomenovaním beloš. Sivé jedince navyše môžu mať aj štandardom povolené biele znaky. Všetky tieto varianty sfarbenia sú plne štandardom akceptované.
Srsť je tvrdá, hustá a priliehajúca k telu. Dĺžka pesíkov by mala byť asi 4 cm. Typickým pre plemeno je dlhšia srsť na papuli a pyskoch, ktorá vytvára takzvaný fúz. Tento fúz ďalej dopĺňa obočie a spolu vytvárajú typické znaky plemena. Fúz je často najvýraznejší v mladom veku a pribúdajúcimi rokmi sa mierne stráca. Typickým pre plemeno je aj krátke osrstenie na ušiach. V praxi sa chovatelia snažia dosiahnuť ideál v súlade so štandardom. Vzhľadom na genetickú pestrosť tohto plemena to nie je vždy jednoduché. Je dôležité uvedomiť si, že srsť má byť hrubá, nie drôtosrstá a preto sa na dotyk odlišuje od mnohých iných podobných plemien. Samozrejme, ideálom je čo najtvrdšia srsť, ktorá poskytne psovi čo najväčšiu ochranu pred vonkajšími vplyvmi a to najmä pri výkone práva poľovníctva. Na druhej strane sa dá z chovateľských skúseností povedať, že mnohé jedince, ktoré sú z genetického hľadiska homozygotné pre hrubú srsť (teda ich potomkovia nikdy nebudú krátkosrstí), často nemajú srsť úplne najtvrdšiu. Výrazne penalizovať psov len na základe hrúbky srsti by tak z chovateľského hľadiska vzhľadom na veľkosť populácia nebola dobrá cesta a aby mohla v tomto smere nastať výrazná selekcia, musela by sa populácia SHS výrazne zväčšiť. Väčšina jedincov je zo štatistického hľadiska totiž naďalej heterozygotná a párenie dvoch homozygotných jedincov na hrubú srsť často prináša potomstvo s dlhšou a mäkšou srsťou. Musíme si však uvedomiť, že dlhá a mäkká srsť je pri poľovníckej praxi s týmto plemenom nežiadúca a prináša zvýšené nároky na údržbu, čo by mnohých poľovníkov odradilo od chovu tohto plemena. Na druhej strane krátka srsť neposkytuje psovi dostatočnú ochranu v hustom poraste. Vzhľad srsti ide ruka v ruke s využitím tohto plemena v praxi. Ideál ale netreba vymýšľať a je definovaný priamo v samotnom plemennom štandarde, teda asi 4 cm dlhá a priliehajúca krycia hrubá srsť s typickým fúzom.
Slovenský hrubosrstý stavač je vynikajúci poľovný pes, mimoriadne vhodný na spoločné poľovačky. Je ľahko cvičiteľný a jeho povaha je priateľská. Pracuje výborne v lese, na vode i na poli. SHS je skvelým spoločníkom a v praxi uplatniteľným psom aj v lesných revíroch. Vyniká prácou na stope, prácou po výstrele pri dohľadávaní zveri, ako aj jej prinesení. Je priateľský k ľudom ale dostatočne ostrý na škodnú zver. Pre stavače je typickou vlastnosťou vystavovanie zveri, ktoré je neodmysliteľnou a najdôležitejšou vlohou aj pre SHS.
Svoje využitie dokáže nájsť v mnohých oblastiach aj mimo poľovníctva. Je skvelým spoločníkom a členom rodiny. Jeho záujem o prácu, sila a vytrvalosť, vytvárajú potenciál na uplatnenie aj v mnohých psích športoch, či rodinných aktivitách. Práve tu sa otvára jeho obrovský potenciál využitia aj mimo poľovníctva. Ako každý poľovný pes, má rad pohyb a preto je vhodný predovšetkým aktívnejším ľuďom.
Pri chove je však mimoriadne dôležité pracovné vlohy nezanedbať a naďalej ich klásť na dominantné miesto vo výberových kritériách. Pracovné vlastnosti sú často spojené aj so zdravím jedinca. Len funkčne zdravý jedinec dokáže dlhodobo znášať záťaž, ktorá je na neho počas dlhých rokoch pri výkone poľovníctva kladená. Aj z hľadiska šľachtenia je jednoduchšie dosiahnuť psa pekného, ako psa, ktorého pracovné vlohy budú vynikať. Preto by sa v chove nikdy nemalo zabúdať na to, prečo bolo toto plemeno vyšľachtené a aké je jeho hlavné určenie.
Populácia slovenského hrubosrstého stavača naďalej nie je príliš početná. Jeho nárastu neprospieva ani dlhodobý trend poklesu drobnej zveri na Slovensku, čím záujem o chov stavačov medzi poľovníkmi nestúpa. Do dnešného dňa sa do plemennej knihy na Slovensku zapísalo zhruba 2340 jedincov. V posledných rokoch sa u nás rodilo v priemere takmer 100 šteniat, bohužiaľ v posledných troch rokoch zaznamenávame výraznejší pokles. Súčet šteniat narodených ročne v zahraničí je približne rovnaký a ma stabilný trend. Napríklad v Nemecku sa v posledných rokoch narodia každoročne približne 3 vrhy, podobne je tomu v Anglicku, spravidla 1-2 vrhy sa ročne narodia aj v Škandinávii, či USA, v posledných rokoch sa 1-2 vrhy rodia aj v Austrálii a viac menej ojedinele, po jeden vrh, v ďalších štátoch. V nedávnej minulosti sa do zahraničia vyviezlo viacero šteniat, v zahraničí už nie sú raritou spojenia po oboch rodičoch narodených v zahraničí, vďaka čomu sa dnes v týchto krajinách črtajú nové línie a pre budúcnosť chovu bude táto skutočnosť mimoriadne prínosná. Práve činnosť zahraničných chovateľov môže byť o niekoľko rokov mimoriadne dôležitým aspektom pre oživenie populácie.
Menej početná populácia tak chovateľom do značnej miery zväzuje možnosti pri výbere vhodných jedincov pre ďalší chov. Pre chovateľov SHS je preto o niečo ťažšie dosiahnuť v chove rýchlejší posun vpred. Každému chovateľovi tohto národného plemena preto prináleží podpora a úcta, že sa nevybral možno z chovateľského hľadiska, ľahšou cestou chovu početnejších plemien, kde by mal väčší výber a možnosti.
Slovenský hrubosrstý stavač je však výnimočným a úspešným plemenom. Jeho všestrannosť dokazujú aj jeho úspechy v poli, aj na výstavách. V posledných rokoch je možné SHS vidieť na skoro všetkých vrcholových podujatiach. Vďaka hŕstke zanietených majiteľov sa dostavilo nemalo úspechov, kedy SHS stál na vrchole najprestížnejších stavačiarských podujatí. Nestratí sa ani na výstavách. Slovenský hrubosrstý stavač je jediné plemeno, ktoré napríklad v rámci Slovakia Dog Cupu zvíťazilo až 8x v rámci celej FCI skupiny. Menovať úspechy jednotlivcov nebudeme, nebol by na to priestor a určite by sa na niekoho nespravodlivo zabudlo. Zatiaľ čo jedni súťažia na skúškach a na výstavách, iní prezentujú SHS skvelými výkonmi na poľovačkách, ďalší sa venujú propagácií na verejnosti, na podujatiach, či organizovaní rôznych podujatí a výcvikových dní. Vďaka patrí bez rozdielu všetkým, ktorí pozitívne ovplyvňujú chov tohto plemena a snažia sa o jeho rozšírenie.
Slovenský hrubosrstý stavač je jedinečným, exteriérovo výnimočným, aktívnym a všestranne využiteľným plemenom. Má zaujímavú históriu a veríme, že ešte zaujímavejšu budúcnosť.
Ak Vás toto plemeno zaujalo, pridajte sa k jeho chovateľom a kreujte spoločne budúcu históriu slovenskej kynológie.
Ing. Daniel Hrežík
www.danibull.sk
