Je vyšetrenie BAER testom spoľahlivé?
Autor MVDr. Andrej Broz Zvieracia klinika plus, Trnava
Je potrebné sledovať postihnutie sluchu u plemena argentínska doga?
Vrodená hluchota je geneticky podmienená. Ide o typ dedičnosti, na ktorom sa podieľa viacero faktorov a viacero génov, presný typ dedičnosti je stále predmetom výskumu a nie je úplne objasnený. Je však dokázané, že vrodená hluchota je v určitej miere dedičná.
Boli robené viaceré štúdie, pri ktorých bolo sledované vo viacerých generáciách potomstvo od hluchých, jednostranne hluchých a zdravých psov, a bolo dokázané, že u zdravých rodičov (obojstranne počujúcich) bol vo vrhu nižší počet nepočujúcich šteniat než u postihnutých psov (Napr. štúdia pri ktorej bolo sledovaných 74 krytí dalmatíncov. Zistená heretabilita bola 0,75, t.j. Na výskyte vrodenej hluchoty sa podľa nej teda zo 75 % podieľa genetika a z 25 % iné faktory. Boli robené aj iné štúdie, heretabilita sa pohybovala medzi 0,25 – 0,80, v každej z nich bola teda určitá miera dedičnosti potvrdená).
Sledovanie a vyradenie postihnutých jedincov z chovu, má teda význam, nakoľko je týmto spôsobom možné znížiť (alebo minimálne nezvyšovať) množstvo postihnutých jedincov v populácii plemena v ďalších generáciách. Vyšetrenie sluchu je možné robiť od šiesteho týždňa veku šteniat. Pri narodení nie je vývoj ucha dokončený a prebieha intenzívne v prvých dňoch a týždňoch po narodení. Medzi 12 – 16 dňom veku sa otvára sluchový kanál. Od prvého dňa do piateho týždňa zároveň prebieha vývoj vnútorného ucha (cochleárneho aparátu).
V tomto období zároveň vzniká hluchota šteniat, ktorá sa dá histologicky dokázať vo štvrtom týždni. Z tohto dôvodu nie je možné testovať šteňatá do 5. týždňa veku. Po 5. týždni je vývoj sluchového aparátu ukončený, a od šiesteho týždňa sa môžu šteňatá testovať metódou BAER.
Osobne testujem šteňatá pre istotu od siedmeho týždňa veku. V prípade, že ucho šteňaťa je v tomto veku počujúce, je u neho vrodená hluchota vylúčená. Rovnako, ak je ucho v tomto veku hluché, je vylúčené, aby sa u neho sluch vo vyššom veku „obnovil“. V prípade, že je výsledok sporný alebo neštandardný, k čomu môže dôjsť najmä u nesedovaných pacientov (vysvetľujem nižšie), odporúčam zopakovať vyšetrenie v ten deň v sedácii, prípadne zopakovať vyšetrenie o dva týždne.
Vyšetrenie psa na hluchotu je možné urobiť aj vo vyššom veku, s výnimkou geriatrických psov, u ktorých dochádza k prirodzenému zhoršeniu sluchu. Čo sa týka vrodenej hluchoty, nález je totožný s nálezom u šteňaťa.
Problémom môže byť, že u dospelého psa sa následkom niektorých ochorení a vplyvov môže vyskytovať získaná hluchota. Takáto hluchota nie je dedičná a nemá vplyv na plemenitbu. BAER test a vo väčšine prípadov ani iné vyšetrenie nie je schopné zistiť, či je u daného psa hluchota získaná alebo vrodená. Prípadná získaná hluchota môže preto BAER test skresliť. Treba však dodať, že prípady získanej hluchoty sú u psov (s výnimkou geriatrických psov) vzácne.
BAER metóda bola pôvodne vyvinutá pre vyšetrenie sluchu u malých detí, zistená senzitivita a špecifita testu je 95 %. BAER test je v súčasnej dobe považovaný za spoľahlivú a objektívnu metódu vyšetrenia hluchoty u psov a mačiek, je považovaný za „zlatý štandard“ v tejto oblasti a je využívaný ako referenčná metóda pri výskume iných typov vyšetrení hluchoty.
Tak ako každý iný test, môže byť zaťažený chybou, ktorá sa môže vyskytovať na strane pacienta, lekára alebo prístroja. Z praktického hľadiska podľa mojej skúsenosti dochádza najčastejšie pri vyšetrení nesedovaných pacientov, nakoľko pohyb hlavou alebo pohyb svalov sa môže premietnuť do výslednej krivky, následkom čoho sa môže nepočujúce ucho nesprávne vyhodnotiť ako počujúce. V tomto prípade je vyhodnotenie na vyšetrujúcom lekárovi, pričom platí že krivka vytvorená činnosťou sluchového aparátu má charakteristicky tvar EEG krivky (podobne ako EKG), pričom krivka vytvorená pohybom svalov na hlave máva rôzne nepravidelné tvary.
Pri vyšetrení na sedovanom pacientovi je riziko takejto zámeny minimálne. Preto osobne preferujem vyšetrenie iba sedovaných pacientov. Nesedovaných pacientov vyšetrujem iba pokiaľ sú extrémne pokojní a nevykazujú pri vyšetrení žiadne pohyby hlavou a tlamou. Pri pochybnom alebo nejednoznačnom výsledku trvám na sedácii pacienta. Sedácia ani celková anestézia výsledok vyšetrenia nijako negatívne neovplyvňuje, naopak napomáha jeho presnosti.
Výsledok vyšetrenia ďalej môže ovplyvniť zápalové ochorenie stredného alebo vnútorného ucha, prípadne závažný zápal vonkajšieho ucha, v prípade že je zvukovod vyplnený a „upchatý“ veľkým množstvom mazu, čo môže brániť prenosu zvukového signálu. Toto vie lekár vylúčiť jednoduchým otoskopickým vyšetrením (pozrie sa do ucha).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že skôr sa môže stať, že nepočujúci pes je vyhodnotený ako počujúci, než naopak. Pravdepodobnosť, že sa počujúci pes vyhodnotí ako nepočujúci, je pri dodržaní základných zásad správneho merania podľa môjho názoru veľmi malá. V prípade, že majiteľ má o výsledku nejaké pochybnosti, nie je problém vyšetrenie zopakovať.
Pes nepočujúci na jedno ucho je z veterinárneho hľadiska rovnako chorý, ako pes, ktorý má ochrnutú jednu nohu alebo funkčnú len jednu obličku. Vo všetkých týchto prípadov choroba resp. zdravotná vada psovi nespôsobuje bolesť ani žiadne subjektívne ťažkosti, ale asi sa zhodneme, že ide o odchýlku od normálneho zdravotného stavu a poruchu funkcie alebo štruktúry časti organizmu.